Nenavštívené drevené kostoly
Hronsek-Drevený artikulárny evanjelický kostol je vzácnou historickou pamiatkou spolu s drevenou zvonicou. História vzniku dreveného kostola zapadá od obdobia kežmarského grófa Imricha Tökölyho. Stavba kostola začala 23. októbra 1725 a na jeseň 1726 bola hotová. Kostol má pôdorys kríža. Stĺpy sú v záhlaví zdobené vyrezávaným jónskym ornamentom, sú dubové, ostatné časti sú väčšinou smrekové. Na dolnej časti chórov je zavesený vyrezávaný ornament v podobe lipového listu ako symbol slovanského povedomia. Súčasný orgán postavil banskobystrický majster Martin Podkonický v roku 1764. Nádvorie kostola zdobia 4 mohutné lipy, z ktorých dve sú také staré ako kostol. Súčasne s kostolom bola postavená aj zvonica.
Istebné- V roku 1730 bola pôvodná kaplnka rozšírená na dnešný kostol sv. Michala. Pribudla veža a boli urobené krypty pod kostolom a dostal pôdorys gréckeho kríža. V jeho interiéri sa nachádzajú vzácne maľby, barokový oltár s obrazom sv. Trojice, kazateľnica vo florentínskom slohu so sochami evanjelistov. Zvláštnosťou kostola je drevený kalich, ktorý má pripomínať staré časy, keď oravský ľud bol chudobný, ale bohatý duchom.
Kežmarok-Drevený evanjelický artikulárny kostol bol postavený v roku 1717 bez použitia kovových klincov do podoby rovnoramenného gréckeho kríža v barokovom slohu. Interiér kostola je zdobený drevorezbami a freskami. Najviac v jeho vnútri zaujme mohutný drevený oltár. Patrí medzi najsugestívnejšie kostoly na Slovensku.
Leštiny- artikulárny drevený kostol pochádzajúci z rokov 1688–1689. Kostol dal postaviť Jób Zmeškal, ktorý bol kapitánom hradnej stráže na Oravskom zámku, ale aj prvým „vycišpánom“ v Dolnom Kubíne. Interiér kostola zdobí barokový oltár s polychrómovanou drevorezbou zo začiatku 14. storočia, maľba žlto-bielych kvetov na modrom základe na zábradlí z roku 1821, bohato zdobená renesančná kazateľnica zo začiatku 18. storočia, kópia pohrebnej zástavy J. Zmeškala a epitaf M. Mešku z roku 1753. Zaujímavé sú aj patronátne lavice, v ktorých sedávali zámožní páni okolia. V kostole boj pokrstený jeden z najväčších slovenských básnikov – Pavol Országh Hviezdoslav.
Paludza (Svätý Kríž)-Evanjelický drevený artikulárny kostol sa nachádza v obci Svätý Kríž na strednom Liptove, v závere Krížskej doliny. Bol postavený majstrom Jozefom Langom v obci Paludza a po jej zatopení pri budovaní Liptovskej Mary bol premiestnený do obce Svätý Kríž. Kostol pochádza z roku 1729 a je to jedna z najväčších drevených stavieb na Slovensku, ale aj v rámci Strednej Európy. Budova má krížový pôdorys s dvojposchodovými emporami, dosadajúcimi na silné drevené stĺpy. Na strope a chóre sú rastlinné a figurálne maľby, na ktorých vidno odev ľudu, mešťanov a šľachticov zo 17. a 18. storočia. Kostol slúžil obyvateľstvu troch obcí. Drevená zvonica bola pristavaná ku kostolu až po vydaní tolerančného patentu Jozefa I. v roku 1781.
Hervartov-Rímskokatolícky kostol sv. Františkovi z Assisi v slovenskej obci nemeckého pôvodu svojim dvojdielnym pôdorysom, vysokou strechou a ďalšími znakmi v exteriéri a interiéri je značne odlišný od rusínsko-ukrajínskych drevených kostolov a má charakter čisto gotický. Tento drevený kostolík z konca 15. storočia predstavuje najstarší typ na Slovensku. Je zhotovený z červeného smreku. Stavba sa skladá z polygonálnej svätyne, lode, sakristie a podvežia, ktorého úpravou vznikol babinec.
Hraničné- Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie bol postavený v roku 1785 a zrekonštruovaný v II.polovici 19. storočia. Zrubová stavba je prikrytá šindľovou strechou a veža je pristavaná dodatočne. Okrem ikon sú tu aj fragmenty prenesené z kostola v Starej Ľubovni. Zrubová stavba presbytéria a lode je na kamennej podmurovke, z vonkajšej strany bez šalovania, krytá vysokou sedlovou strechou, ktorá má pri odkvape jemné vyrezávanie.
Rudno-Kostol sa nachádza v areáli Múzea slovenskej dediny v Martine. Rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľaz Rudna, je jediný zachovaný drevený kostol v Turci. Ide o pozdĺžny, plochostropý, jednoloďový objekt so vstupným priestorom štvorcového pôdorysu a polygonálne ukončenou apsidou. Na vonkajších dverách je vyrezaný nápis: Laudetur Jesus Christus 1790. Švorhranná veža má vstup z vonkajšej strany a je pokrytá, rovnako ako celý kostol, šindľom. Zrubová stavba je z oboch strán obložená doskami, zvnútra zdobenými maľbou. Na oblúku, oddeľujúcom loď od apsidy, sú maľované nápisy s vročením, signatúrou a patrocíniom pôvodného kostola. Vnútorné vybavenie kostola tvorí oltár, kazateľnica, patronátna lavica v pravej časti apsidy, ostatné lavice, dva kríže a empora s torzom organu. Väčšina z týchto artefaktov tvorila súčasť predchádzajúcej stavby. V roku 1994 bol kostol sprístupnený verejnosti a stal sa dôležitou a veľmi pútavou súčasťou predvianočných prezentačných podujatí ako miesto vystúpení rôznych folklórnych súborov.
Trnové-Gotický kostol sv. Juraja bol postavený na prelome 15. a 16. storočia, v období neskorej gotiky. Stojí na severozápadnom okraji obce, kde uprostred cintorína tvorí s okolitou prírodou veľmi krásny harmonický celok. Dispozične predstavuje kostol jednolodie so svätyňou a pristavenou vežou. Krátka loď kostola je takmer štvorcového pôdorysu a štvorcová je i svätyňa. Mohutná veža pred vchodom kostola sa nahor zužuje a len málo prevyšuje hrebeň strechy kostolnej lode. Veža je zakončená ihlanovitou strieškou. Kostol sv. Juraja má v interiéri až dve empory: okolo západnej a severnej steny, kde bol kedysi umiestnený barokový organ. Zachovala sa však len časť barokovej skrine organa.
Tvrdošín-gotický drevený rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých na miestnom cintoríne.V roku 2008 bol zapísaný s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.Drevený kostol Tvrdošín Pochádza z druhej polovice 15. storočia a v 17. storočí ho renesančne upravili. Jeho dominantou je barokový oltár z konca 17. storočia s obrazom Všetkých svätých. Predchodcom dnešného oltára bol nízky gotický oltár, z ktorého sa zachovalo krídlo s maľbou sv. Petra a sv. Jána Krstiteľa. Strednú časť gotického oltára pôvodne tvoril obraz Oplakávanie Krista z 15. storočia, ktorý v roku 1919 previezli do múzea v Budapešti. Interiér kostola bol dotvorený v polovici 17. storočia. Zaujmú najmä obrazy apoštolov, neskororenesančná kazateľnica s postavami evanjelistov z roku 1654 a obraz sv. Juraja na koni v boji so šarkanom. Prekrásne klenbové maľby - obloha s hviezdami, anjeli a kazetový strop.
Zábrež (Zuberec)-Neskorogotický drevený Kostol sv. Alžbety stojí v skanzene na vyvýšenom mieste a pochádza zo Zábreže. Bol postavený v 15. storočí a na konci 20. storočia prenesený do Múzea oravskej dediny.
Bodružal-v roku 2008 bol zapísaný s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Kostol sv. Mikuláša, postavená v roku 1658 na južnom svahu obce. Trojdielna zrubová stavba má bohato členenú šindľovú strechu s tromi v smere na západ sa zvyšujúcimi vežami. Strecha je pokrytá šindľami a objekt je obitý vertikálne doskami s lištami. Oltár, podobne ako v ostatných kostoloch, je orientovaný na východ. Areál chrámu obklopuje zrubová ohrada so šindľovou strieškou a drevenou vstupnou bráničkou s makovičkou. Samonosná veža i stupňovité kupoly nad svätyňou a loďou sú zakončené makovičkami a bohato kovanými krížmi. Na severnej stene hlavnej lode je zachovaná časť nástenných malieb z konca 18. storočia: Posledný súd a Kalvária. Vnútorná výzdoba je baroková, bielo-zlato maľovaná. Ikonostas a ďalšie ikony sú z konca 18. storočia. V 90-tych rokoch bol zrekonštruovaný oltár, žertveník, ikonostas a ikony.
Brežany-Drevený grécko-katolícky chrám sv. Lukáša trojpriestorového východného typu, jediný v okrese Prešov bol postavený v roku 1727 a obnovili ho v druhej polovici 18. storočia. Radí sa tým medzi najstaršie drevené kostolíky na Slovensku. V súčasnosti je kostolík plne funkčný a slúžia sa v ňom rímskokatolícke bohoslužby. Architektúru chrámu reprezentuje atypická zrubová stavba s výraznými vplyvmi gotickej rímskokatolíckej sakrálnej architektúry. Okienka sú vytvorené hlbokými zárezmi vo dvoch susedných trámoch zrubu. Zasklený otvor je opatrený jednoduchou železnou mriežkou. Barokový ikonostas pochádza z roku 1733. Kompozícia chrámu je ovplyvnená dreveným kostolíkom v Hervartove. Typická je samostatne stojaca veža, ktorá nie je spojená so strešnou konštrukciou lode. Má otvorenú podstienku slúžiaciu ako predsieň chrámu. Drevená zrubová stavba tohto chrámu sa skladá z presbytéria s rovným uzáverom, pozdĺžnej lode a spomínanej prestavanej veže. Presbytérium tvorí spolu s loďou jednotný celok. Má lomený strop, zatiaľ čo v lodi je rovný. V interiéri je trámová konštrukcia mazaná hlinou. Vysoká sedlová strecha je pokrytá šindľom. Hlavný oltár je barokovú z roku 1782. Na murovanej menze je obraz Korunovania Panny Márie od Františka Ferdynandyho z roku 1782. Je vložený do stĺpovej oltárnej barokovej architektúry. Ikonostas je viacradový, čiastočne obnovený maľbami. Členený je točenými stĺpmi s vínnou révou. Zachováva tradičnú byzantskú schému rozmiestnenia ikon. Kráľovské dvere sú sekundárne a premiestnené za hlavný oltár, podobne aj diakonské dvere. Chrámová ikona sv. Lukáša evanjelistu ho zobrazuje plného elánu a v čínnosti, pri zapisovaní evanjeliových udalostí. V spodnej časti orámovania ikony sú vyobrazený kľačiaci fundátori chrámi a modliaci sa na kolenách k ukrižovanému Kristovi.
Dobroslava-Drevený chrám sv. Paraskievy bol postavený v roku 1705, opravovaný v roku 1880. V roku 1932 boli k objektu pristavané dve bočné kaplnky, následkom čoho sa zmenil aj pôvodný trojdielny pôdorys stavby, ktorý má teraz tvar kríža. Je to zrubová, trojpriestorová budova s novou priečnou loďou na vysokej kamennej podmurovke. Veža i stupňovité kupoly nad svätyňou i loďou sú zakončené baňami, obité vertikálne doskami a lištami, pokryté šindľom. Dominantou interiéru je ikonostas z 18. storočia, ktorý sa zachoval v reštaurovanej podobe s námetom z Nového zákona, postavami apoštolov, prorokov a iných svätcov. Interiér dopÍňajú aj iné umelecky a historicky cenné ikony a predmety.
Frička-Kostol archanjela Michala, postavený v 18. storočí. Trojdielnosť zrubovej stavby v exteriéri je naznačená kovovým krížom nad oltárnou časťou, malou vežičkou nad hlavnou loďou a dominujúcou vežou nad babincom. Časť ikonostasu je z roku 1830, niektoré obrazy sú až z konca 19. storočia. Ikona Pokrova je z konca 18. storočia. Oltár je datovaný roku 1716.
Hrabová Roztoka-Kostol sv. Bazila Veľkého bola postavený v polovici 18. storočia. Trojdielna zrubová stavba je prikrytá valbovou šindľovou strechou s dvomi vežičkami. Steny vo vnútri a zvonku majú doštené šalovanie. Interiér je prevažne barokový, pochádza z II. polovice 18. storočia. Ikonostas je z konca 18. storočia. V interiéri sa nachádza zaujímavá skriňa zhotovená v gotickom slohu.
Hunkovce-Drevený chrám z východného Slovenska Zosnutia Bohorodičky bol postavený na konci 18. storočia. Je to zrubový, trojpriestorový objekt na nízkej kamennej podmurovke. Samostatná veža je spojená strieškou so stavbou. Veže i stupňovité kupoly nad svätyňou a loďou sú zakončené makovicami vo vrchole cibuľkami s ornamentálne riešenými krížmi. Celý objekt i dve poschodia veže sú obité vertikálnymi doskami a lištami. Makovičky i celá strecha sú pokryté šindľom. Z pôvodného dreveného oplotenia sa zachovala drevená vstupná brána so šindľovou strieškou.
Hutka-grécko-katolícky drevený kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1923 v obci.
Inovce-Kostol archanjela Michala bola postavený v roku 1836. Trojdielna zrubová stavba je prikrytá valbovou šindľovou strechou s dvomi vežičkami. Ikonostas je z polovice 19. storočia.
Jalová-Drevený kostolík sv. Juraja z roku 1772.
Jedlinka-Kostol Ochrany Bohorodičky bola postavený v roku 1763. Je to typický lemkovský variant rusínsko-ukrajinských trojdielnych a trojvežových drevených chrámov. Zrub je zvonku chránený došteným šalovaním. Interiérová výzdoba pochádza z II. polovice 18. storočia. Niektoré ikony (sv. Mikuláš, Kristus Pantokrátor) sú zo 17. storočia. Rokokový ikonostas a oltár Narodenia Panny Márie je z roku 1780. Interiér dopĺňajú vzácne drevené barokové svietniky, čaša z I. polovice 18. storočia a liturgické knihy zo 17. storočia vytlačené cyrilikou vo Ľvove a iných ukrajinských mestách.
Kalná Roztoka-Kostol sv. Bazila Veľkého bola postavený koncom 18. storočia a obnovená v roku 1839. Je to trojdielna zrubová stavba s polygonálnou oltárnou časťou. Zvonku je zrub omastený hlinou a obielený, v dôsledku čoho chrám pôsobí dojmom murovanej stavby. Z valbovej šindľovej strechy nad babincom vyčnieva veža a nad oltárnou časťou sa nachádza miniatúrna kupolovitá vežička s krížom. Ikonostas je z 18. storočia. Ikona Kristus je datovaná roku 1773. Zvonica, ktorá sa nachádza pred kostolom, pochádza z 20. storočia.
Korejovce-Trojpriestorový zrubový kostol Ochrany Bohorodičky bol postavený v roku 1764 na plytkom kamennom podklade. Veža vyrastá z konštrukcie objektu, podvežie tvorí babinec, pred ktorým je malá vstupná predsienka. Veža, stanová strecha nad loďou a sedlová strecha nad svätyňou sú zakončené cibuľkami s pekne kovanými železnými krížmi. Celá stavba je obitá vertikálne kladenými doskami s lištami a strecha je pokrytá šindľom. Pri chráme sa nachádza drevená zvonica, v ktorej sú 3 zvony. Jeden z roku 1769 s nápisom a reliéfom sv. Rodiny, druhý z roku 1771 s dekórom kríža, pod ním Panna Mária Sedembolestná, sv. Trojica a nápis, tretí z roku 1835 s dekórom dubových listov a nápisom. Z ikonostasu sa zachoval iba obraz Bohorodičky z 2. polovice 18. storočia. Cárske vráta sú bohato zdobené rezbou s rastlinným ornamentom a maľbou s postavami mudrcov.
Kožany-kostol Stretnutia Pána so Simeonom bola postavený v druhej polovici 18.storočia. Trojdielna stavba pozostáva z oltárnej miestnosti, hlavnej lode a babinca. V dôsledku došteného šalovania pôsobí kostol zvonku dojmom dvojpriestorovej stavby, avšak trojdielnosť priestoru je zvýraznená tromi vežami, ktoré sú harmonicky zakomponované do bohato členenej šindľovej strechy. V interiéri sa zachovali vzácne nástenné maľby s výjavmi zo Starého a Nového zákona z rokov 1793-1797. Zaujímavé sú okenné mreže, ručne kované v gotickom stýle. Ikonostas je zo začiatku 18. storočia. Zvláštnosťou je, že ikonostas má iba dvoje dverí. Z ikon je najcennejší Posledný súd z konca 18.storočia. Pozornosť upúta taktiež ozdobný luster, drevená čaša, svietniky a ďalšie bohoslužobné predmety.
Kožuchovce (areál Východoslovenského múzea, Košice)-Bol postavený v roku 1741. Vedľa kostolíka je aj drevená zvonica z obce Ašvame a turecká brána z Moldavy nad Bodvou. Je zasvätený svätému Mikulášovi biskupovi. Jeho zrubová konštrukcia je z jedľového dreva a vyrezávané časti ikonostasu z lipy. Hlavným znakom tohto typu kostolíkov je trojdielnosť, čo znamená, že ma tri za sebou zoradené priestory smerom od západu na východ. Tieto priestory slúžia ako "babinec", ľoď a svätyňa, kde sa vysluhujú obrady. V roku 1875 vyzdobil neznámy ľudový umelec interiér kostolíka množstvom nástenných malieb so starozákonnou i novozákonnou tematikou. Najviac ich umiestnil do lode.
Krajné Čierno-kostol sv. Bazila Veľkého bola postavený v 18. storočí. Trojdielna zrubová stavba má zvonku ošindľované steny. Strecha má takisto šindľovú krytinu, v ktorej sú veľmi citlivo vkomponované tri vežičky. Tento architektonický celok je doplnený zrubovou ohradou so šindľovou strieškou a drevenou vstupnou bránou. Zvláštnosťou pôdorysného členenia stavby je to, že šírka lode sa zhoduje so šírkou babinca a pritom sa jedná o samostatné konštrukčné a funkčné jednotky. Barokový ikonostas pochádza z 18. storočia. Niektoré obrazy ako napríklad ikona sv. archanjela Michala, sv. Mikuláš a pod. sú zo 17.storočia.
Krivé-Drevený chrám sv. Lukáša v Krivom pochádza z roku 1826. V dôsledku odšindľovania došteneho šalovania nadobudol dojem jednoliatej - jednopriestorovej stavby, no v skutočnosti je to trojpriestorová stavba so štvorcovou vežou, predlženou loďou a polygonálnou aspidou - svätyňou. Babinec je bez zastropenia a završený je vežou s barokovou laternou a makovicou. Vo veži sú umiestnené dva zvony jeden zo zvonov je datovaný rokom 1826 práve z čias výstavby chrámu. Loď - má doskové podbytie. Svätyňa (presbytérium) má polygonálnu aspidu čiže mnohouholníkové ukončenie svätyne a trámový strop. Ikonostas - má 4 rady. V prvom rade sa nachádzajú 4 hlavné ikony prvá ikona zo severnej strany je ikona sv. Mikuláša. Druhá ikona je Hodigitria. Tretia ikona je Pantokrátor - Kristus učiteľ. Posledná štvrtá ikona je ikona patrona chrámu sv. Lukáš. Druhý rad ikonostasu je rad sviatkový alebo rad prazdnikov. V strede je umiestnenená ikona poslednej večere a okolo nej sa nachádzajú ikony najväčších sviatkov v roku zo života Bohorodičky a Ježiša Krista. Tretí rad ikonostasu je rad apoštolov. V strede je umiestnená ústredná ikona Krista - Pantokrátora a okolo neho sú jeho apoštoli a evanjelisti. Posledný rad ikonostasu je rad starozákonných prorokov. Ikonostas má malý krížik na vrchu ikonostasu. Prvý rad je z 1 polovice 18 stor a ostatné tri rady z 2 polovice 18 stor.
Ladomirová-V roku 2008 bol zapísaný s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.Kostol archanjela Michala pochádza z roku 1742, ktorého zvláštnosťou je, že bol pôvodne postavený bez jediného klinca. Veže i stupňovité kupoly nad svätyňou sú ukončené makovičkami s kovanými krížmi. Zastrešenie objektu i veže sú pokryté šindľom, zrub i podvežné prístenky sú obité vertikálne doskami s lištami. Na západnej strane lode vystupuje malý chór s dreveným parapetom. V prednej časti oplotenia objektu sa zachovala časť drevenej trámovej ohrady so vstupnou bráničkou. Vedľa kostola sa nachádza cintorín so zaujímavými kamennými, drevenými a kovovými krížmi. Na južnej strane stojí pri kostole samostatná zvonica stĺpikovej konštrukcie s došteným opláštením. Umelecky hodnotný je ikonostas a oltár, ktorý pochádza z polovice 18. storočia. Päťradová polychrómovaná drevená architektúra vyplnená ikonami, casť z nich bola zničená v 2. svetovej vojne. Okrem toho je tu niekoľko ikon a ostatných bohoslužobných predmetov, zapísaných v zozname kultúrnych pamiatok.
Lukov-Venécia-kostol sv. Kozmu a Damiána pochádza z rokov 1708 - 1709. Trojdielny zrubový objekt spočíva na vysokej kamennej podmurovke, ktorá vyrovnáva sklon svahu najmä z východnej strany. Tri veže sú netypicky vkomponované na streche vzhľadom na značné predĺženie lode. Architektonickou zvláštnosťou je tiež vysunuté podstrešie okolo stavby spočívajúce na vertikálnych stĺpoch. Tento jediný kostolík na Slovensku je podpivničený. V interiérovej výzdobe prevažujú barokové vplyvy. Podstatná časť ikonostasu je z 18. storočia. Posledný súd je zo 16. storočia a niektoré ďalšie ikony sú zo 17. storočia.
Habura /Malá Poľana/ (Hradec Králové)-Drevený kostolík sv. Mikuláša je ľudovou stavbou dreveného kostola prevezeného v roku 1935 do Hradca Králové v Českej republike z Habury pri Medzilaborciach. Je ohradený pôvodným plotom so šindlovou strieškou. Drevený kostol si postavili obyvatelia Habury v rokoch 1502-1510 pôvodne ako pravoslávny. Kostolík je trojdielna drevená stavba pokrytá šindlom, nad každou časťou je strecha zakončena vežičkou s kopulou. K vybaveniu kostola patrí zachovaný obrazový oltár, uprostred ktorého sú bohato vyrezávané pôvodné cárske dvere s ornamentom vínnej révy. Oltár je zdobený mnohými ikonami svätých a výjavmi zo života Ježiša Krista. Na strope visí dvanásťramenný drevený luster, ktorý je presnou kópiou z presláveného strutivského kostola v Jasine na Podkarpatskej Rusi. Za stenou oltára stojí hlavný a bočný obetný stôl, obidva zdobené peknými obrazmi.
Matysová (Skanzen Ľubovnianske múzeum Stará Ľubovňa)-kostol sv. archanjela Michala z druhej polovice 18. storočia. V súčasnosti sa nachádza v areáli múzea ľudovej architektúry pod staroľubovnianskym hradom. Kostolík bol do expozície prevezený v roku 1979. Po opätovnom vysvätení v roku 1990 sa tu konajú pri významných cirkevných sviatkoch bohoslužby východného obradu. Pred vchodom je umiestnený kríž s vyrezávaným reliéfom symbolov umučenia. Trojdielna zrubová stavba je zvonku celá ošindľovaná, včítane stien. Zo strechy vyčnievajú jedna väčšia a dve menšie vežičky. Ikonostas je z polovice 18. storočia a pochádza zo staršieho a menšieho chrámu. Niektoré ikony ako napríklad sv. Peter a Pavol, sv. Michal, Kristus Pabtokrátor sú zo 17. storočia. V oltárnej časti je vzácny obraz Bohorodičky datovaný z roku 1693.
Mikulášová (Skanzen Bardejovské Kúpele)-Obnovený gréckokatolícky kostolík, ktorý je zasvätený Ochrane Presvätej Bohorodičky, stál pôvodne v obci Mikulášová. Kostol v obci existoval už minimálne v 17. storočí. Pôvodne trojdielny kostolík predstavuje po prestavbe babinca prakticky dvojdielnu zrubovú stavbu so štvorcovou svätyňou a loďou s predĺženým babincom, nad ktorým je postavená veža. Vonkajšie steny zrubu sú ošalované doskami. Stanové strechy nad jednotlivými zrubmi sú stupňovité, prikryté šindľom a ukončené makovičkami s kovovými krížmi. Je to jeden z nemnohých kostolov s pomaľovaným exteriérom. Z troch strán štvorhrannej veže sú namaľované hodiny, ktoré však majú iba dekoratívnu a symbolickú funkciu. Typologicky je tento objekt lemkovskou „cerkvou“ južného typu. Vnútorné zariadenie kostolíka z Mikulášovej, ikonostas a ďalšie voľné ikony pochádzajú z 1. polovice 18. storočia. Viaceré z nich (Pieta nad žertveníkom, oltárny obraz Ochrana Bohorodičky z roku 1734, apoštolský rad ikonostasu) sú významnými dokladmi o premene charakteru karpatskej ikony pod vplyvom miestnych etnických a náboženských pomerov na kultúrnej hranici medzi Východom a Západom.
Miroľa-Kostol Ochrany Bohorodičky je z roku 1770. Stojí na východnom svahu obce, v ktorej je dominantnou stavbou. Typický trojdielny a trojvežový zrubový objekt je zvonku opláštený došteným šalovaním, v dôslednku čoho loď a babinec pôsobia dojmom jednej miestnosti. Veže i stupňovité štvorhranné kupoly nad svätyňou i loďou sú zakončené makovičkami so slepými tamburami a krížmi. Strecha objektu i veže sú pokryté šindľom. Zrub a horná časť veže je chránená vertikálne kladenými doskami a lištami. Pred objektom je drevená vstupná bránka s osembokou nízkou strieškou, pokrytou šindľom. Interiérové vybavenie je v pôvodnom stave, ikonostas je riešený presne podľa ikonografických zásad. Ikonostas je štvorradová polychrómová architektúra z 18. storočia s ikonami a cárskymi dvercami. Horné rady ikon sú novšie, z konca 18. storočia.
Nižný Komárnik-Kostol Ochrany Bohorodičky, postavený v roku 1938, podľa projektu významného ukrajinského architekta a bádateľa ľudovej architektúry V. Sičynského (1894-1962). Tento bojkovský typ chrámu predstavuje ideálny súlad a harmóniu jednotlivých článkov stavby, dokonalé uplatnenie statických zákonitostí, logické a vzhľadovo príťažlivé rozdelenie celku a tvarov. Je to jednoloďová zrubová stavba, postavená na vyššej podmurovke. Nad loďou je ortogonálna kupola. Pred vchodom portikus s vyrezávanými stĺpikmi. Ikonostas je zo začiatku 18. storočia a pochádza z Trebišova. Nakoľko nebol vyhotovený pre tento objekt, apoštoli a proroci boli umiestnení v kupole.
Nová Polianka (Skanzen Svidník)-Kostol pochádzajúci z roku 1766 bola pôvodne zasvätená sv. Paraskieve. V roku 1961 bola po rekonštrukcii rozobratá a v roku 1986 podľa presnej dokumentácie obnovená v skanzene Múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku. Je to typicky lemkovský variant trojdielnych a trojvežových zrubových chrámov. Steny pôvodného interiéru boli dekorované nástennými maľbami. Ikonostas oddeľujúci loď od svätyne je z polovice 18. storočia a pochádza z Repejova-pravroviec. Kostol po vysviacke v roku 1993 je funkčná a konajú sa v nej príležitostné bohoslužby.
Nová Sedlica (Skanzen Humenné)-Kostol archanjela Michala bola postavený v roku 1794 a v roku 1977 bola premiestnená do Expozície ľudovej architektúry a bývania (Skanzen) Vihorlatského múzea v Humennom. Je to typický reprezentant lemkovského variantu rusínsko-ukrajinských drevených cerkví. Trojdielna stavba pozostáva z oltárnej časti, lode a babinca. Trojitosť priestoru je navonok zvýraznená tromi vežami. Šindľová strecha sa vyznačuje bohatosťou horizontálneho členenia tvarov. Barokový ikonostas je z 18. storočia. Niektoré ikony (sv. Michal, Deésis) sú zo 17.-18. storočia. Vo veži sa nachádza zvon z roku 1811.
Potoky-kostol sv. Paraskievy postavený v roku 1773 tvorí dominantu obce na jej východnom svahu. Areál kostola je obklopený nízkou kamennou ohradou. Vedľa kostola sa nachádza neskoršie postavená samostatná zvonica stĺpikovej konštrukcie, v ktorej je zvon z roku 1839. Nad vežou a strechou sú barokové cibuľky ukončené dekoratívne kovaným železným krížom. Vo vnútri chrámu sa zachovali fragmenty nástennej maľby, prevažne s rastlinným ornamentom. Dominantou je ikonostas z roku 1773, drevená trojradová architektúra uprostred s cárskymi dverami, zdobená bohatou drevorezbou, ktorá je pestro polychrómovaná.
Príkra-kostol archanjela Michala bola postavený v roku 1777. Stojí na severnom svahu dediny. Trojdielna zrubová stavba je zvonku chránená došteným šalovaním. Krytina je šindľová. Ikonostas je drevená polychrómovaná architektúra so štyrmi radmi ikon a cárskymi dverami, zdobenými rezbou a maľbou. Pochádza z polovice 18. storočia. Niektoré ikony (Mandylion, sv. Michal, sv. Mikuláš) sú zo 17. storočia. Súčasťou interiéru sú štyri rokokové svietniky z 2. polovice 18. storočia. Zvon vo veži je z roku 1759.
Ruská Bystrá-V roku 2008 bol zapísaný s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Kostol sv. Mikuláša - biskupa, postavený na začiatku 18.storočia. Drevená trojdielna zrubová stavba pozostáva z oltárnej miestnosti, lode a podvežia. Oltárna miestnosť má polygonálny tvar. Strecha je šindľová. Jej takmer pravidelný valbový tvar, ktorý pripomína tradičné roľnícke domy, je narušený jednou väčšou vežou nad babincom a maličkou vežičkou nad oltárnou časťou. Interiér pochádza z obdobia vzniku stavby a je riešený v barokovo-rokokovom štýle.
Ruský Potok-Pravoslávny chrám sv. Michala archanjela sa prvýkrát v listine spomína v roku 1746, kedy bola obec ešte samostatnou gréckokatolíckou farnosťou. Kostolík tvorí dominantu obce na jej východnom svahu. Pôvodne bol areál ohradený kamenným múrom s dvomi bránkami. V roku 1956 bola pri kostolíku postavená samostatná drevená zvonica. V šindľovej valbovej streche sú veľmi citlivo zakomponované dve vežičky. Ikonostas je z obdobia vzniku stavby. Cenné sú liturgické knihy, ktoré boli ešte v polovici 17. storočia vytlačené cyrilikou vo Ľvove a iných ukrajinských mestách.
Šemetkovce-Kostol archanjela Michala pochádza z roku 1752. Vedľa neho samostatne stojí drevená zvonica. Areál bol pôvodne obklopený drevenou ohradou zrubovej konštrukcie so šindľovou strieškou. Trojdielnosť chrámu je zvonku badateľná podľa troch postupne sa zväčšujúcich veží. Avšak v dôsledku došteného opláštenia stavby v exteriéri pôsobí dojmom dvojdielnej. Ikonostas pochádza z 2. polovice 18. storočia. Ikona Vzkriesenie Lazara, sv. Michal a niektoré ďalšie sú zo 17. storočia. Na oltári zdobenom stípikmi je malý bohostánok a ikona Panny Márie. Ikonostas a oltár boli reštaurované v rokoch 1969-1970.
Šmigovec-Zanedbaný kostol Nanebovstúpenia Pána z roku 1755.
Topoľa-Kostol archanjela Michala bola postavený okolo roku 1700. Obklopuje ho cintorín a umiestnený je na strmom kopci nad dedinou. V areáli sa nachádza samostatná zvonica postavená v 20. storočí na mieste staršej, oveľa jednoduchšej (zo štyroch stĺpov). Trojdielna zrubová stavba je prikrytá šindľovou valbovou strechou, z ktorej vyčnievajú dve vežičky. Zrub je chránený vysunutým podstreším spočívajúcom na vertikálnych stĺpoch ukotvených v horizontálnych trámoch - "podvalinách". Ikonostas je z polovice 18. storočia. Niektoré ikony sú zo 17. storočia.
Tročany-Kostol sv. Lukáša z 15. až začiatku 16. storočia a je najstaršou ukážkou trojdielneho drevenéhokostola východného obradu. Je situovaný uprostred dediny medzi obytnými a hospodárskymi budovami. Trojdielna zrubová stavba z tisového dreva pozostáva z oltárnej časti, lode a podvežia. Zrub je zvonku ošindľovaný. Šindľová strecha nad loďou má pyramidálny tvar s kužeľovitou vežičkou. Nad babincom vyčnieva zo strechy veža s kužeľovitým ukončením pripomínajúcim striešky komínov na niekdajších ľudových obydliach. Ikonostas je zo 17. storočia. Niektoré ikony sú z neskoršieho obdobia.
Uličské Krivé-Kostol archanjela Michala pochádza z roku 1718. Je situovaný uprostred obce a svojou krásou upútava pozornosť všetkých okoloidúcich. Trojdielna zrubová stavba spočíva na nízkych kamenných základoch. Steny z obidvoch strán sú ponechané v pôvodnom stave. Oltárna časť má polygonálny tvar. Z mohutnej stupňovitej šindľovej strechy v tvare nepravidelnej valby vyčnievajú dve neveľké veže s jednoduchými krížmi. Ikonostas pochádza z 18. storočia; je zhotovený v barokovom slohu. Ikona sv. Mikuláš, Kristus Pantokrátor a niektoré ďalšie sú zo 16. storočia.
Varadka-pravoslávny drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1924 stojí v strede obce na mieste starého dreveného kostola z 18. storočia a patrí medzi novozapísané Národné kultúrne pamiatky.
Vyšná Polianka-grécko-katolícky drevený Kostol sv. Paraskievy z roku 1919 stojí v strede obce. Bol postavený z materiálu pôvodného dreveného kostola a patrí medzi novozapísané Národné kultúrne pamiatky.
Zboj (Skanzen Bardejovské Kúpele)-Kostol sv. Mikuláša bola postavený v roku 1775. V roku 1967 bola premiestnená do Expozície ľudovej architektúry Šarišského múzea v Bardejovských Kúpeľoch. Je to typický lemkovský variant rusínsko-ukrajinských trojdielnych a trojvežových zrubových chrámov. Podstatná časť ikonostasu je z 18. storočia, niektoré ikony (sv. Mikuláš, Ukrižovanie) sú zo 17. storočia.